Filmový festival Jeden svet

 

Deviaty ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov JEDEN SVET sa uskutočnil v novembri minulého roka v Bratislave. Organizátorom festivalu je občianske združenie Človek v ohrození. Festival ponúkol širokej verejnosti množstvo dokumentárnych filmov a diskusií, ktoré nazerali bližšie pod povrch problémov a komplikovaných spoločenských, politických a ekonomických vzťahov vo svete.

Zástupcovia inštitútu sa zúčastnili na dvoch pofilmových diskusiách, z toho jedna so študentmi stredných škôl. Pre festivalové noviny sme poskytli nasledujúci rozhovor:

- Ako vnímate povedomie Slovákov o Islame a o arabskom svete?
Pre väčšinu Slovákov je islam neznámy, o arabskej kultúre už ani nehovoriac. Chýbajú informácie o previazanosti sociálnych štruktúr a tradícií s náboženským poňatím v jednotlivých krajinách a regiónoch. Tu nehovorím o stereotypoch, ale o faktoch. Vo všeobecnosti platí, že na Slovensku vnímame celú problematiku skôr z pohľadu skúseností západných krajín. Je to špecifická situácia, keďže komunity moslimských a arabských emigrantov sa na západe formovali za úplne iných okolnosti ako málopočetná komunita arabov a medzitým už aj ich potomkov na Slovensku.   

- Čo sú podľa Vás typické znaky arabskej kultúry bez ohľadu na náboženstvo?  
Nedá sa to jednoznačne definovať. Arabi sa pomyselne delia podľa regiónov. Každý má svoje špecifiká. Do toho vstupujú aj jednotlivé zvyky, nárečia, životná úroveň a poňatie náboženstva. Celkovo je arabský región bohatou zmesou rôznych kultúr, ktoré na prvý pohľad pôsobia kompaktne vďaka spoločnej reči a náboženstva. Skutočnosť však môže byť úplné iná. Napríklad Sýriu alebo Libanon by som priradil do oblasti stredomorskej kultúry, viac ako do konzervatívnej kultúry krajín Perzského zálivu.

- Myslíte si, že útoky na WTC a ďalšie samovražedné útoky spôsobili celkovú zmenu v chápaní a nahliadaní na moslimsky svet v očiach západného sveta?
Zákonite. Útoky odkryli svetu demonštratívnym spôsobom silu náboženského fanatizmu. Bezpochyby aj extrémisti patria do radov uznávačov islamu. Je to realita, s ktorou majú mnohé arabské a moslimské krajiny veľmi bolestné skúsenosti v 20. storočí. Žiaľ, taktiež demonštratívna vojenská odpoveď potvrdila pravdu, že je ťažko ideológiu poraziť silou. O to viac, ak je to extrémistická náboženská ideológia, ktorá vo svoj prospech využíva nestabilné sociálne pomery a zakorenené pocity krivdy typické pre krajiny tretieho sveta. O dôsledkoch vojenského vpádu do Iraku je zbytočné hovoriť. Následky sú neskutočne devastujúce pre celý región vo všetkých smeroch.

- Aký je váš osobný názor na kauzu okolo dánskych  karikatúr proroka Mohammeda?
V účelovom medializovaní celej kauzy sa podľa mňa nejednalo len o rozdielne vnímanie slobody slova z pohľadu oboch kultúr. Po teroristických útokoch boli moslimské komunity na západe vystavené silnému tlaku verejnej mienky. Začali byť konfrontované s otázkami ohľadom ich identity a integrácie, s ktorými dlhodobo sami zápasia. K tomu sa objavili návrhy zákonov na redukciu miery náboženskej slobody v záujme bezpečnosti. To všetko smerovalo k tomu, že moslimské komunity cítili, že strácajú rovnoprávne postavenie v západnej spoločnosti. Reakcia na karikatúry bola podľa môjho názoru predovšetkým istou hlasitou „vzburou“, ktorá mala upozorniť práve na tento fakt.

Protesty moslimov mimo Európy sú zasa inou kapitolou. Význam týchto protestov by som videl cez optiku záujmov jednotlivých vlád a skupín, vyťažiť z kauzy politické výhody. Čo sa týka protestujúcich v uliciach, tak väčšina z nich zrejme karikatúry preventívne nevidela. O spontánnosti demonštrácií je zrejme zbytočné polemizovať. V arabských krajinách je takmer vylúčené, aby podobné demonštrácie boli organizované nezávislými občianskymi aktivistami.

- V čom vidíte základné stereotypy vnímania moslimov u nás a prečo sa vytvárajú? Čo robiť na ich odbúranie?
Zakorenené stereotypy nemáme len voči moslimskej komunite. Žijeme rýchlym životným štýlom. To vedie k tomu, že si na veci vytvárame názory za pochodu. Sme unavení o nich diskutovať a vidíme ich len čierne alebo biele. Odbúravanie stereotypov nie je len o tom, že sa budú vyvracať predsudky voči jednej skupine. Je to budovanie povedomia ľudí nazerať na okolitý svet a jeho problémy nielen cez vlastnú perspektívu, ale aj v kontexte danej kultúry. Festivaly ako Jeden svet zohrávajú v tomto smere významnú úlohu. Verím, že aj činnosť Inštitútu blízkovýchodných štúdií je v tejto oblasti prínosná.

Oficiálna stránka festivalu jeden svet
http://www.jedensvet.sk/

Festivalové noviny jeden svet
http://www.jedensvet.sk/data/files/32.pdf

 

späť