Kríza v Gaze - "rozhovor pre TASR"

 

O operácii izraelskej armády v pásme Gazy, jej príčinách, dôsledkoch a o aktuálnej situácii na Blízkom východe hovoríme s výkonným riaditeľom Inštitútu Blízkovýchodných Štúdií v Bratislave Jamilom al-Sbenatym:

1.    Izrael zaútočil 27. decembra na pásmo Gazy.  Svet zostal prekvapený. Bolo aj pre Vás toto načasovanie prekvapujúce?
Útok Izraela prišiel po viac ako ročnej blokáde pásma Gazy, ktorá z pohľadu Izraela nepriniesla želaný efekt. Viac ako samotné načasovanie prekvapil fakt, že si Izrael zvolil ako ďalšiu stratégiu boja s Hamasom vojenské riešenie. Vojenská ofenzíva podobná tej, akú Izrael podnikol v roku 2006 na libanonský Hizballáh, nemá parametre dlhodobého riešenia konfliktu a hrozí jeho ďalšie vyhrotenie.

2.    Izrael udrel plnou silou na pásmo Gazy, aby eliminoval militantov Hamasu, útočiacich na južné časti židovského štátu. Izraelské ozbrojené sily zničili mnoho cieľov, ale operácia sa ešte neskončila. Ako dlho môže trvať?
Izraelský útok kombinuje v sebe niekoľko cieľov. V popredí stojí zničenie ostreľovacích pozícií Hamasu. Nemenej dôležité bude pre Izrael podkopať pozíciu lokálnej autorite Hamasu v pásme a prinavrátiť izraelskej armáde jej povesť, ktorá po Libanonskom konflikte značne utrpela. Ofenzíva by nemala trvať dlho. Čas v tomto prípade hrá proti Izraelu. Hamas si môže počas izraelskej ofenzívy značne posilniť pozíciu a povesť ako momentálne jediného palestínskeho hnutia schopného postaviť sa silnej izraelskej armáde. Ideológia hnutia vychádza práve z tohto tvrdenia. To môže vyvolať ešte väčšie nadšenie a väčší odpor voči izraelským silám. Ďalším faktorom bude medzinárodný tlak na zastavenie bojov, ktorý bude stúpať spolu s nárastom počtu nevinných civilných obetí.

3.    EÚ a USA považujú Hamas za teroristickú organizáciu. Kto sú vlastne militanti Hamasu, proti ktorým Izrael útočí?
Charakter hnutia je úzko spojený s vývojom v pásme Gazy, ktorého rozloha je len čosi viac ako 360 Km2. Väčšinu obyvateľov Gazy tvoria palestínski utečenci, ktorí v roku 1948 museli v dôsledku vzniku štátu Izrael opustiť svoje pôvodné domovy v Palestíne. Izolácia a drsná ekonomická situácia v pásme pripravila pôdu na vznik viacero národno-oslobodzovacích hnutí. Tieto hnutia ostali aktívne aj potom, ako Izrael obsadil pásmo v šesťdňovej vojne. V sedemdesiatych rokoch sa situácia čiastočne upokojila, aby sa neskôr z pásma Gazy spustila celo-palestínska vzbura „Intifada“ v roku 1987. Sociálna nerovnosť a pribúdajúce osady na palestínskom území viedli v tom istom roku ku vzniku ďalšej vlne palestínskych hnutí, vrátane Hamasu alebo Islamského jihádu. Hamas efektívne reagoval na sociálnu situáciu a okrem oslobodenia Palestíny hlásal aj agendu „sociálnej spravodlivosti“. Rozbehol sieť charitatívnej pomoci a etabloval sa medzi najslabšie vrstvy obyvateľstva. Neskôr v roko 1992 založil svoje ozbrojené krídlo a prihlásil sa k „ozbrojenému odboju“, ktorý ale previazal s náboženskou rétorikou.

4.    Olmert v rozhovore so Sarkozym povedal, že Hamas, ktorý má v rukách pásmo Gazy, musí nielenže prestať s ostreľovaním Izraela, ale treba dosiahnuť aj to, aby toto radikálne hnutie nebolo schopné robiť raketové útoky. Izrael nechce viac tolerovať útoky Palestínčanov na svoje územie. Bolo podľa vás použitie ozbrojenej sily adekvátne?
Aj keby sa Izraelu podarilo zastaviť rakety a poraziť Hamas, tak problém tým zrejme neskončí. Situácia v pásme bude vyhrotená natoľko, že pravdepodobne rýchlo vznikne ďalší „Hamas“. Koreň problému je oveľa hlbší a zakorenený v sociálnych štruktúrach. Súčasná izraelská ofenzíva mieri priamo ku koreňom. Množstvo civilných obetí, z toho desiatky detí. Nasadenie armády a vojenských stíhačiek do veľmi husto obývaného pásma Gazy sa nemohlo zaobísť bez veľkého množstva obetí v radoch civilistov.  Nič na tom nemenia ani opakované vyhlásenia izraelskej vlády, že armáda útočí len proti Hamasu a nie proti civilistom.

5.    Medzinárodné humanitárne organizácie obvinili Izrael, že svojou masívnou vojenskou akciou proti radikálnemu islamistickému hnutiu Hamas v pásme Gazy spôsobí humanitárnu katastrofu. Je podľa vás momentálna humanitárna situácia v pásme Gazy už na kritickom bode?
Izrael vyhlásil pásmo Gazy v deň začatia ofenzívy za uzavretú vojenskú zónu a preto nie je možné získať informácie o rozsahu prípadnej humanitárnej krízy. Situácia v pásme je ale dlhodobo kritická. K nedostatku pitnej vody, paliva a obmedzenia dodávok elektrickej energie, bola začiatkom roka 2008 na pásmo Gazy uvalená tvrdá ekonomická blokáda zo strany Izraela. Kríza najviac zasiahla výrobný sektor, kde o prácu prišlo viac ako 35.000 ľudí pre nedostatok výrobných surovín. Ďalších 3.000 prišlo o prácu v rybolove. Celkovo stúpla nezamestnanosť na viac ako 65%. Blokáda zasiahla aj poľnohospodárstvo. Úroda sa nemohla vyvážať, čo spôsobilo farmárom miliónové straty. 95% všetkých tovární bolo zavretých a takmer polovica privátneho sektora skrachovala. 80% obyvateľov pásma sa ocitlo pod hranicou chudoby. Ich príjem predstavuje dva doláre denne (zdroj: palestínska MVO, Národný výbor pre boj proti blokáde). Je nepochybné, že situácia sa izraelským útokom musela len dramaticky zhoršiť.

6.    V arabskom svete panujú hlboké rozpory v postoji voči palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas. Aké je stanovisko arabského sveta voči útokom Izraela na pásmo Gazy?
V Blízkovýchodnom regióne existuje mnoho negatívnych emócií k politike, ktorá sa v regióne uplatňuje zo strany Izraela a Spojených štátov. Prebiehajúca ofenzíva Izraela vzbudzuje u arabov samozrejme sentiment pre Palestínčanov. Napriek tomu sa nájdu mnohé hlasy, ktoré pripisujú Hamasu svoj diel viny na konflikte.

7.    Kým Európske a arabské krajiny zväčša vyzývajú na okamžité prímerie v súčasnej vojne v Gaze, USA vyzývajú na uzavretie trvácneho a udržateľného prímeria, ktorého uzavretie však vyžaduje viac času. Sú podľa Vás obe strany pripravené na mierové rokovania? Za akých podmienok sa podľa Vás dá dosiahnuť prímerie a ako by malo vyzerať?
Blízkovýchodný región je dlhodobo miestom, kde sa odohrávajú strety rôznych mocností. Preto sa na Izraelsko-Palestínsky konflikt nestačí pozerať len optikou oboch strán. Na trvalejšie  riešenie sú potrebné veľmi priaznivé geopolitické podmienky a silný líder, ktorý by prímerie, príp. mierový proces, sprostredkoval. V tejto chvíli je zrejme dlhodobé prímerie medzi Izraelom a Hamasom nereálne. 

8.    Izraelské ministerstvo obrany odmietlo povoliť zahraničným spravodajcom vstup z Izraela do pásma Gazy. Čo si o tom myslíte?
Podčiarkuje to fakt, že izraelská vláda je lepšie pripravená na tento konflikt, ako tomu bolo pred dvoma rokmi v Libanone. Vtedy podcenila úlohu médií v modernom konflikte. Svetová verejná mienka odmieta násilie a je naklonená mierovému dialógu. Zábery na obete a trpiace civilné obyvateľstvo vytvárajú u neutrálnych ľudí pocit spoluzodpovednosti a vyvíja veľký tlak na politikov, aby konali. Tomu sa, aspoň v prvých dňoch konfliktu, chcela izraelská vláda vyhnúť.

 

Rozhovor na TASR
Al-Sbenaty: Aj keby Izrael porazil Hamas, rýchlo vznikne ďalší "Hamas"

späť