Kto Hovorí za muslimov?

Knižný titul vydaný pod názvom „Kto hovorí za (v mene) muslimov?“ je štúdiou založenou na šiestich rokoch práce a viac ako 50 tisícoch priamych stretnutí. Vzorka respondentov reprezentuje 1,3 miliardy muslimov žijúcich vo viac ako 35 štátoch. Autori knihy John Espozito a Dalia Mujahed ponúkli priestor pre širokú škálu respondentov, aby odkryli pomerne neznáme názory vo väčšinovom prúde vyznávačov islamského náboženstva, ktorý je v tieni silne medializovaného radikálneho prúdu. Výsledky podstatne korigujú obraz, ktorý panuje o muslimoch v Európe, ale zároveň odkrýva potrebu ďalšieho dialógu a úsilia, najmä na politickom poli. Hlavné závery štúdie sú:

- 93 % muslimov odmietlo útoky na civilistov. Zvyšných 7% si myslí, že útoky na civilistov majú svoje opodstatnenie, pokiaľ sú súčasťou „vyššieho záujimu“ (napr. útok z 11. septembra 2001 na USA).

- tých, ktorí „tolerujú“ násilie aj na civilistoch, vedie k tomu politika a nie chudoba. Ich „nenávisť“ voči Amerike nie je založená na odpore voči americkému štýlu života a slobode (tak ako sa to zvykne interpretovať), ale z dôvodu americkej „nadvlády“ svetovej politike a „postoju voči tým národom, ktorí si chcú zvoliť budúcnosť sami a nie podľa amerického scenára“.

- muslimovia si neželajú sekularizmus ako politický systém, ale na druhej strane, ani teokratické vlády (štát pod správou náboženských autorít). Privítali by právny, slobodný systém, pričom nevidia konflikt v štáte, kde by boli náboženské princípy a právne predpisy v rovnováhe. Ako zdroj pre ústavu si želajú islamskú šaríju.

- mladí muslimovia považujú za prioritu v živote dobré zamestnanie a bezpečnosť. Konflikty považujú za súčasť reality, v ktorej žijú, ale nechcú byť ich súčasťou. Vo vzťahu k budúcnosti majú najväčšie obavy z násilia v regióne a ekonomickej stagnácie.

- z pohľadu muslimov k okamžitému zlepšeniu vzťahov so Západom môže dôjsť zmenou negatívneho vnímania ich viery, stereotypného pohľadu na muslimov a prehodnotením zahraničnej politiky.

Autori štúdie na záver konštatujú, že ku konfliktu kultúr zrejme príde, nakoľko je to viac politický ako principiálny konflikt. Skutočnosť, že deväť z desiatich muslimov sú neutrálni a nekonfliktní, podporuje argumenty tých, ktorí veria v spolužitie. Na druhej strane, štúdia potvrdila existenciu širokej základne politicky extrémne zmýšľajúcich muslimov (7% tvorí zhruba 91 miliónov!), ktorí môžu v mene „vyššieho cieľa“ podporovať aj útoky proti civilistom. Podľa autorov je potrebné, aby tvorcovia politiky pochopili podstatu tohto „konfliktu“ a konali. V opačnom prípade budú z toho naďalej ťažiť extrémistické strany a prúdy na oboch stranách.

Autori:
John Espozito: vysokoškolský pedagóg na George Town Univesity, riaditeľ organizácie Al-Walid Ibn Talal pre dialóg medzi islamom a kresťanstvom.
Dalia Mujahed: analytička a výkonná riaditeľka organizácie Ghalub pre islamské štúdie.

späť