Teherán a príbeh jedného bazáru

Teherán je mesto, ktoré si veľmi rýchlo dokáže získať srdce každého. Ako väčšina veľkomiest tretieho sveta je plný protikladov a ľudí. Čo ale hneď v tomto 14 miliónovom meste upúta návštevníka je čistota mesta. Takmer nemožný jav na Blízkom východe. Rovnako upúta aj veľké množstvo mladých ľudí a ich chuť užívať si života. Menej príjemne však upúta hustota áut na cestách. Doprava v meste je na hranici kolapsu. Spôsobuje to viac ako dva milióny vozidiel, ktoré sú prevažne domácej značky „Khordo“. Dostupná cena týchto vozidiel pre iránsku strednú triedu na úrovni 11 tisíc dolárov zmenila Teheránske ulice na kopu neorganizovaného zmätku. Na severnej strane mesta je však ťažké naraziť na vozidlá tejto značky. Je totiž obývaná bohatou teheránskou smotánkou a politickou elitou. Ešte pred 30 rokmi táto oblasť pripomínala skôr vidiek, dnes je najdrahšou lokalitou v Teheráne. Sever mesta je sídlom mnohých ambasád a množstvo nákupných centier a reštaurácií v západnom štýle. Nachádzajú sa tu dva krásne Shahove paláce „Saad Abad“ a „Nyafran“. Cítiť tu liberálnejší charakter obyvateľov tejto časti, kde mnohí z nich často navštevujú cudzinu. Je to badateľné aj na oblečení mladých žien. Sever mesta sa postupne stáva aj obchodným centrom Teheránu. Ten sa však ešte stále nachádza na opačnej strane mesta.

Historická časť Teheránu je na juhu mesta. Dominuje jej „Veľký Teheránsky Bazár“, ktorý je obchodným a spoločenským srdcom mesta. Bazáru prináleží podľa odhadov až 30% celkového objemu obchodov v Iráne. V bazáre sú budovy, ktoré majú okolo štyristo rokov. Podstatná časť bazáru je však stará 200 rokov. Bazár zohrával v živote mesta a obyvateľov na Blízkom východe významnú úlohu. Trojuholník moci tvorili: Suk (bazár), mešita a palác. Vládny palác v Teheráne sa volá „Modrý palác“ a vládol v ňom Shah Naser al-Din. Hlavná mešita v bazáre „Mešita imáma Chumainiho“ pochádza z 18. storočia. Mala dôležitú úlohu pre obchodníkov z bazáru. Pri modlitbách sa stretávali a diskutovali o obchodoch, pričom formovali obchodnú politiku voči vláde. Dnes sa to nazýva „lobbying“.

Celý bazár je delený na úzke uličky. Dĺžka niektorých ulíc dosahuje až niekoľko kilometrov. Každá z nich má svoj špecifický sortiment, od tradičnej ručnej výroby až po moderné umenie. Počas vlády posledného Shaha v Iráne sa jeho politika nezhodovala so záujmami obchodníkov z bazáru. Shah chcel industrializovať Irán, ale nezískal si obchodníkov z bazáru na svoju stranu. Tí nesúhlasili s jeho politikou, na čo sa Shah pokúsil o oslabenie ekonomickej sily bazáru a jeho politického vplyvu. Shah nechal postaviť bočné uličky do bazáru, aby rozbil jeho jednotu. Taktiež podporoval vznik „supermarketov“ a posilnil kontrolu štátu nad základnými surovinami. Obchodníci z bazáru mu to neskôr oplatili počas Islamskej revolúcie v Iráne. V čase revolúcie uzavreli bazár a značne paralyzovali ekonomiku Iránu. Shah bol neskôr nútený opustiť Irán do exilu.

V posledných rokoch bazár postupne stráca na svojom spoločenskom a ekonomickom význame. Jeho vplyv sa obmedzuje. Zmenu badať aj u samotných obchodníkoch, ktorí opúšťajú svoje pôvodné remeslá a obchodujú po novom, napríklad s lacnou elektronikou. Súčasná zlá ekonomická situácia a malé množstvo turistov núti obchodníkov upúšťať od tradičných ručných výrobkov, pretože sú drahé v porovnaní s čínskym tovarom, ktorý zaplavil Teherán. Ako samotní obchodníci hovoria, lacný a nekvalitný tovar z Číny kazí pohľad na bazár a premenil ho z historického miesta na ľudový trh bez hodnoty. Niektorí dokonca tvrdia, že invázia čínskych výrobkov je vládou podporovaná, za výmenu podpory Číny v bezpečnostnej rade v otázke iránskeho jadrového programu.

Jeden z obchodníkov smutne konštatuje, že Číňania už napodobňujú dokonca aj ornamenty a nápisy. A dodáva: “V čase, keď všetci chcú už len lacné veci, sa obávam, že jediné miesto, ktoré má záujem o iránske výrobky, ostáva múzeum.“

späť