Ústup agendy demokratizácie na Blízkom východe

Po svojom zvolení do druhého volebného obdobia prezident Bush, v náväznosti na udalosť z 11. septembra 2001, deklaroval novú politiku vo vzťahu k Blízkemu východu a stanovil stratégiu prioritných bodov vzájomne pospájaných pod hlavičkou boja proti terorizmu a šírenia demokracie. Dnes sa však analytici zhodujú, že politika sily a boj proti terorizmu potlačili víziu šírenia demokratických princípov na Blízkom východe. Jedným z argumentov, ktoré podčiarkuje toto konštatovanie, je aj podpora, ktorú deklarujú Spojené štáty a Európska únia novovymenovanej vláde palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása. podľa odborníkov jej vymenovanie nespĺňa právne kritéria legitímnej vlády.

Súčasná palestínska vláda vedená Salámom Fajjádom vznikla potom, ako palestínsky prezident Abbás zrušil výnimočný stav trvajúci od 14. júna. Vtedy jednotky hnutia Hamas vytlačili sily Fatahu z pásma Gazy. Samotný konflikt má však základy v dlhotrvajúcich sporoch o vytvorení „vhodnej“ vlády a postavení oboch hnutí v nej. Víťazstvo hnutia Hamas v slobodných voľbách (na ktorých trval predovšetkým Washington) a porážka hnutia Fatah vedeného prezidentom Abbásom v marci 2006, vyvolalo veľkú vôľu nespokojnosti zo strany spojených štátov a Európskej únie. Následný bojkot vlády mal viesť k izolácii vlády Hamasu. „Podporujeme demokraciu, ale nie keď zvíťazí „druhá strana“ “, okomentoval vtedajšiu reakciu Spojených štátov na víťazstvo Hamasu libanonský politológ Michael Jong.

Americká administratíva považuje súčasnú palestínsku vládu za „legitímnu“ a predstavitelia Európskej únie dokonca zašli ďalej a označili kroky prezidenta Abbása a vymenovanie vlády za „ústavné“ a to aj napriek tomu, že tvorcovia novej Palestínskej ústavy upozorňujú, že Abbás pri vymenovaní súčasnej vlády prekročil právomoci, ktoré mu ústava dáva a na pokračovanie súčasnej vlády je potrebný súhlas minimálne dvoch tretín parlamentu. V tomto prípade sa obchádza aj fakt, že prvou legitímnou alternatívou, na zostavenie vlády, ostáva víťaz volieb - hnutie Hamas.

Mnoho Palestínčanov vníma posledné udalosti ako zničenie ich „demokracie“ na úkor politiky západu izolovať vládu Hamasu, pretože odmietlo uznať Izrael, zanechať militantné ozbrojenie a prijať všetky predchádzajúce mierové dohody. Nahráva to aj viacerým odporcom americkej politiky na Blízkom východe, ktorí obviňujú Spojené štáty a západ z dvojitého metra. Politológ Rami Al-Churi z Bejrútu konštatuje, že pokiaľ ide o strategické spojenia „Spojené štáty sa vôbec nezaujímajú o legitimitu ústavných a právnych prvkov“ a dodal „USA vytvorilo toto svoje pravidlo v boji proti dvom skupinám. Prvou sú teroristi, ktorí sa hlásia k ideológie Al-Kaidy a druhou je hlavný islamistický prúd, ktorý participuje na politickej agende, aj keď iba čiastočne, ako hnutie Hamas, Hizb Al-Allah a Hnutie islamského bratstva“.
Prejavuje sa to aj v prípade Libanonu, kde americký prezident Bush vyzdvihuje prácu libanonského premiéra a jeho obhajoby „mladej demokracie“ v boji proti Hizb Al-Allahu, pričom strana Hizb Al-Allah patrí spolu s kresťanskými a šiitskými zoskupeniam k hlavnej parlamentnej opozícii, ktorá poukazuje na nelegitimitu libanonskej vlády zostavenej zo Sunnitov, kresťanov a Druzov. Potom ako Hizb Al-Allah stiahol svojich ministrov z vlády, prestala byť vláda ústavne a právne funkčná (libanonský parlament je uznášaniaschopný iba v prípade účasti všetkých víťazných parlamentných strán).

Analytici sa zhodujú aj v tom, že Spojené štáty v poslednom období výrazne ubrali zo svojho tlaku na presadenie demokratických reforiem v krajinách ako Egypt, Saudská Arábia a Jordánsko, výmenou za podporu v boji proti Iránskym jadrovým ambíciám a stabilizácie napätia v Iraku.

Prezident Bush vo svojom nedávnom prejave zdôraznil, že USA bude naďalej pripomínať svojím spojencom na Blízkom východe, že musia (spoločne) pracovať na vytvorení slobodnejších spoločností.
„V podobnom duchu sa však americký prezident vyjadroval aj o prínose slobody do Iraku“, konštatuje libanonský politológ Yong a pokračuje „ ak by sa USA podarilo presadiť demokraciu v Iraku, bola by to veľká zbraň...ale to sa im nepodarilo...čím sa zvýraznil aj hlavný prvok „zmeny“, ktorý bol v Iraku použitý - a to sila “.
Prípad Iraku zároveň spôsobil veľkú nedôveru v arabských kuloároch proti americkej politike. Rôzni arabskí reformátori poukazujú na to, že postup Spojených štátov a západu veľmi sťažuje ich pozíciu. Opozícia v krajinách, ako je Sýria, musí tvrdo pracovať na tom, aby znovu získala dôveru ľudí.

Európska únia svojou podporou Washingtonu v otázke Hamasu oslabila nádeje arabských reformných síl a utvrdila v tom, že ich snahy budú bez šance na úspech, pokiaľ bude západ pripravený tolerovať neslobodné vládne arabské režimy za to, že ich viažu dobré vzťahy s USA a spolupracujú v bojí proti terorizmu.

Kahlil Gabra z mimovládnej organizácie na podporu transparentnosti: „ Medzinárodné spoločenstvo by sa malo rozhodnúť, či bude demokraciu a reformy spájať s vládami, ktoré sú lojálne západu“

späť