Súčasné politické prúdy v Iráne a ich postoj voči Hezbollahu

 

Podpora Iránu libanonského Hezbollahu a palestínskeho Hamasu považuje americká administratíva prezidenta Busha za kľúčový faktor, ktorý usvedčuje Irán z podpory terorizmu. Tento fakt zohráva významnú úlohu v rastúcom napätí medzi USA a svojím bývalým spojencom Iránom, najmä v čase keď politika USA zdvíha hesla o celosvetovom boji proti terorizmu. Otázka, ktorá sa v tomto kontexte núka je, prečo trvá Irán na podpore týchto organizácii a vyvoláva tým svoju izoláciu, pričom v tom istom čase poskytuje USA argument na zotrvanie v regióne. Otázkou je aj do akej miery je podpora Iránu týchto organizácií nábožensko-ideologická a do akej miery strategická. Podpora, ktorú Irán poskytuje Hezbollahu, akoby delila súčasnú Iránsku politickú scénu na tri prúdy, ktoré sa principiálne dajú aplikovať aj na ďalšie politické postoje:

I. Národný perzský prúd (Technokrati)
Tento prúd nemá oficiálnu podobu alebo existenciu vo vnútri Iránu, keďže je takmer zakázaný. Má však badateľne silnú základňu v spoločnosti a v študentských kruhoch. Tvorí ho množstvo novinárov, spisovateľov, hercov, študentských spolkov a rôzne politické strany. Tento prúd je v silnej opozícii k súčasnému náboženskému politickému systému v Iráne. Považuje ho za systém slúžiaci v prospech náboženstva a ktorý je proti vyšším národným záujmom Iránu.
Predstavitelia tohto prúdu zastávajú názor, že libanonský Hezbollah je len ťarchou pre Irán a priamo ho zaťahuje do konfliktu Arabov s Izraelom. Spôsobuje tým nepriateľstvo západu voči Iránu a medzinárodnú izoláciu. Niektorí dokonca tvrdia, že nebyť podpory Iránu organizáciám, ktoré sú na západe považované za teroristické (Hezbollah a Hamas), západne krajiny by nebránili Iránu vlastniť jadrové zbrane, tak ako je to v prípade Pakistanu a Indie. Poukazujú pritom na fakt, že ten, kto položil základy iránskeho jadrového programu bol samotný Shah s americkou iniciatívou v čase, keď bol Irán spojencom západu a podporoval Izrael.
Významné politické strany:
Strana Národných Síl, Strana Slobody , Iránske Kráľovské Hnutie, Ústavná Iránska Strana na čele so synom bývalého Shaha.

II. Náboženský (islamský) reformný prúd

Tento prúd odmieta prehnaný konzervatívny prístup k náboženstvu a vyzýva na väčšie politické a sociálne reformy. Má široké zastúpenie a náklonnosť v radoch Iráncov. V 90-tych rokoch minulého storočia dominoval v parlamente a populárny reformista Muhammed Khatami bol zvolený za prezidenta. Tento prúd sa delí na tri politické fronty:

1. Ľavicový islamský front
Tento front je za obnovenie dialógu so západom a nadviazanie obchodných stykov s ním. Podporuje návrat sekulárnej opozície do Iránu. V zahraničnej politike podporuje šiitov v Iraku, ale nie za cenu vojenskej konfrontácie. Taktiež vníma Hezbollah ako záťaž pre Irán a je za ukončenie jeho podpory, výmenou za americké ústupky k jadrovému programu a zrušenie embarga na Irán.
Významnou politickou osobnosťou frontu je bývalý prezident Muhammed Khatami.
Významné politické strany sú:
Islamská Strana Reformy, Strana Národnej Dôvery a Islamská Strana Práce.

2. Národný islamský front
Politika tohto frontu je kombináciou národného perzského prúdu a ľavicového Islamského Frontu. Postoj k otázke Hezbollahu je podobný ako u oboch, t.j. zbaviť sa ho výmenou za ústupky zo strany západu.
Významné politické strany frontu sú:
Strana Iránskej Mládeže a Iránska Strana Solidarity.

3. Národný sekulárny perzský front
Sú to de facto prívrženci národného perzského prúdu, ale v legálnej podobe, keďže existencia tohto prúdu je zakázaná.

III. Konzervatívny náboženský (islamský) prúd

Tento prúd je zástancom tvrdej náboženskej línie. Napriek tomu, že kontroluje zahraničnú politiku Iránu a armádu, nemá až takú silnú popularitu, ako majú predchádzajúce dva prúdy. Vidí náboženské a národné záujmy Iránu predovšetkým v podpore šiitov vo svete a najmä v susedných krajinách, ako je Irak, Libanon a Afganistan. Podľa predstaviteľov tohto prúdu Irán týmto plní svoju svätú náboženskú povinnosť podporovať šiitov ako jediný šiitský štát na svete. Zároveň upevňuje svoje postavenie a vplyv ako regionálna mocnosť. Tento vplyv môže následne používať ako silnú zbraň v konfrontácii so svetovými mocnosťami. Podporu Hezbollahu považuje za náboženskú povinnosť, ako aj strategický záujem.
Významnou osobnosťou prúdu je najvyšší náboženský vodca Ayatollah Ali Khamenei, k tomuto prúdu patrí aj prezident Mahmoud Ahmadinejad.
Významné politické strany:
Strana inžinierov Islamskej spoločnosti, Strana Islamskej Koalície, Hnutie Mujahidinskych Učencov. 

 

Názory o podpore Hezbollahu sú v Iránskej spoločnosti rôzne. Mnohí si uvedomujú, že na udržanie postavenia Iránu ako regionálnej mocnosti je potrebné investovať desiatky miliónov, lenže v súčasnej nelichotivej ekonomickej situácii sa Hezbollah a Hamas stali až príliš drahou záležitosťou nielen ekonomickou ale aj politickou. Istý mladý Iránec, ktorý si neželal byť menovaný, okomentoval situáciu nasledovne:
„Táto záležitosť má dve strany. Podpora Hezbollahu nie je len platbou peňazí, ale je to aj pomoc našim bratom v Libanone. Zlá ekonomická situácia však núti Iránčanov sa hlbšie zamýšľať a pýtať sa, aký úžitok má Irán z tejto podpory? Táto otázka nabrala v Iráne na význame, potom ako Iránčania začali pochybovať o tom, či politika pána Nasrralaha (vedúci Hezbollahu) je v záujme Libanonu ako národu. A čo bude potom, ak v Libanone vypukne znovu občianska vojna?! Arabi by sa okamžite postavili proti Iránu a obvinili ho zo zodpovednosti. Ako Iránsky muslim tvrdím, že politika uprednostňovania šiitov na úkor sunnitov nie je správna. Možno Irán svojou podporou šiitov ohrozuje americké záujmy v regióne, ale v tom istom čase ohrozuje aj jednotu muslimov. V Iráne budeme musieť nájsť odpoveď na podstatnú otázku: Ako pred Američanmi ochrániť naše záujmy v regióne bez toho, aby sme ohrozili naše vzťahy s arabskými susedmi? My sme predsa regionálna sila a chceme náš podiel vplyvu, ktorý vidím cez pevné politické a ekonomické vzťahy s arabskými a islamskými krajinami. Myslím, že sa to dá dosiahnuť dialógom. Znamenalo by to síce menší vplyv Američanov a západu v regióne, ale je to jediná cesta pre mier v oblasti.“

Na záver treba dodať, že samotný Hezbollah je v súvislosti s Iránskou podporou často konfrontovaný v arabských kruhoch. Národne orientovaní Arabi ho považujú za predĺženú ruku politiky Iránu so snahou ovládnuť Blízkovýchodný región. Z pohľadu niektorých arabských náboženských síl je Hezbollah šírením šiitskej politiky Iránu. Hezbollah však ostáva v očiach mnohých Arabov a najmä Libanončanov ako legitímny libanonský odpor, ktorý sa vojenskými prostriedkami zaslúžil o vytlačenie Izraela z juhu Libanonu a postavil sa jeho ambíciám v regióne.

JS

späť