Arabský Svet

Islamský svet

Zaujímavosti

"Arab rovná sa Muslim"

Pomerne dosť rozšírená zlá interpretácia. Arabi sú etnikum. Islam je náboženstvo.

Islam je silno spätý s Arabmi, keďže pôvod učenia vznikol na Arabskom polostrove a bol šírený prorokom, ktorý pochádzal z arabského kmeňa „Qurajš“. Až do príjazdu Arabov z Arabského polostrova v 8. storočí bol Blízky východ zmesou rôznych etník a náboženstiev. Preto aj dnes žijú na území Blízkeho východu početné skupiny arabských kresťanov (Libanon, Sýria, Palestína, Irak, Egypt) a až do vzniku Izraela, aj skupiny arabských židov žijúcich na celom území arabského sveta (Palestína, Irak, Maroko, Sýria, Jemen). V poslednom čase sa v arabskom svete aj vplyvom regionálnych odlišností a spoločenských zmien otvára diskusia o etnickej príslušnosti obyvateľov Blízkeho východu.

Na svete žije okolo jeden a pol miliardy Muslimov, z toho dvestopäťdesiat miliónov Arabov. 

    

"Arabi majú svojho vlastného boha - Allaha"

Slovo Alah v arabčine znamená v preklade do slovenčiny Boh.

Keďže Islamské náboženstvo nadväzuje na Judaizmus a Kresťanstvo, sú všetky tri náboženstvá považované istým spôsobom za kontinuálne, teda slovo Allah preneseným spôsobom reprezentuje v arabčine pre Muslimov to isté, čo Boh pre kresťanov v slovenčine, God v angličtine... (viac v kapitole: Čo je Islam)


 

"Turci a Iránci sú Arabi a hovoria po arabsky"

Turci a Iránci nie sú arabským etnikom a oba národy majú svoju vlastnú reč. Ich spájanie s Arabmi má korene v náboženskom vyznaní oboch národov, keďže oficiálnym náboženstvom oboch je Islam. V prípade Turecka mýli zrejme aj fakt, že až do prvej svetovej vojny sa v Turecku písalo v arabčine.

Turecko (Otomanská ríša) má ako etnikum pôvod v strednej Ázii. Po porážke arabských vojsk v roku 1516, postupne ovládlo celý arabský svet nepretržite na 400 rokov. Na rozdiel od Európy, bol spočiatku v arabskom svete odboj proti Turkom limitovaný vďaka ich náboženskej viere, keďže sa hlásili k Islamu a svoje dobyvateľské vojny vyhlasovali za „šírenie Islamu“. Koncom 19. storočia sa však odboj stupňoval (vzniká arabský nacionalizmus) a vrcholil koncom I. svetovej vojny a následne počas Európskej kolonizácie arabského sveta.

Irán (Peržania) ma v regióne mimoriadne bohatú históriu a  kultúru. Príjazd Arabov v 8. storočí zmenil dovtedajšiu prevahu Perzie na Blízkom východe (spolu s Byzantskou ríšou) a Irán sa stal súčasťou Islamskej ríše kalifátov. Napriek tomu si Irán udržal svoju identitu a bol veľkým kultúrnym prínosom pre Arabov. Neskôr sa vyvíjal samostatne až do dnešnej podoby Iránu (ODKAZ na Irán)

 

 

"Arabsky sa dá dohovoriť vo všetkých arabských štátoch"

Nie je to celkom pravda. Arabi síce majú jednotnú spisovnú reč, ktorá je používaná v médiách a v písomnom prejave, ale na báze denného života sa nepoužíva a je zatlačená lokálnymi dialektmi arabčiny.

Arabský svet sa podľa ústneho, ale aj kultúrneho prejavu, neformálne delí na štyri regióny:
- Užší Blízky východ (Sýria, Libanon, Jordánsko, Palestína)
- Štáty Perzského zálivu (Arabského zálivu) nachádzajúce sa okolo Saudskej Arábie (Arabský polostrov) a Irak
- Egypt a Sudán
- Severná Afrika alebo takzvané štáty Arabského Maghribu (Líbia, Tunisko, Alžírsko, Maroko)
Dohovoriť sa v rámci týchto regiónov je bezproblémové aj v rámci dialektov. Pokiaľ sa však stretnú ľudia z rozdielnych regiónov, je potrebne dialekt čo najviac priblížiť spisovnej reči. Hlavne v štátoch Maghrebu je rozšírený arabský dialekt, ktorý je značne ovplyvnený francúzštinou.